Človek neznáša samotu. Rád chodí do spoločnosti, zabáva sa a trávi svoj voľný čas so svojimi priateľmi, alebo rodinou. Ešte krajšie však je, ak máte osobu, ktorej môžete povedať o všetkých svojich problémoch. Osobu, ktorá je ochotná vám vo všetkom pomôcť, poradiť vám, podržať vás v ťažkých chvíľach, deliť sa s vami o svoje zážitky, alebo túžby. Je to osoba, s ktorou môžete stráviť celý svoj život.
Mnoho ľudí si však neuvedomuje, že takúto osobu pri sebe má. Že má niekoho, kto ich nadovšetko miluje a urobil by pre nich čokoľvek na svete. Hovorí sa, že na dobré sa rýchlo zvyká. Po čase si často zvykneme na dobré správanie svojej polovičky k nám a prestávame to tak vnímať. Začneme to brať ako samozrejmosť. Prečo je to tak? Neuvedomujeme si, že dotyčnej osobe tým veľmi ubližujeme?
Všetci by sme si mali uvedomiť, že keď si na takýto dobrý život zvykneme tak to nie je pre nás nič nezvyčajné a budeme chcieť stále viac. Začneme sa s tým druhým hádať a nadávať mu ak niekedy nechce urobiť niečo podľa nás, neurobí nám po vôli. V horšom prípade si začneme hľadať milencov, alebo milenky, pretože v mylnom presvedčení si myslíme, že nájdeme ešte niečo lepšie ako máme. A to nás vedie k tomu že prestávame milovať. Prestane nás vzťah baviť a nevážime si to, čo máme. A uvedomíme si to až keď svoju lásku stratíme, kedy je už veľmi malá nádej, aby sme boli ďalej šťastní.
Naozaj je ľudské stvorenie také hlúpe, že si svoju, možno životnú lásku nechá len tak stratiť? Kvôli svojej nenásytnosti, alebo preto lebo si myslia, že nájdu niečo lepšie? Podľa mňa je to hlúposť. Zamyslime sa nad tým, ako svojmu drahému/ej takýmto správaním ublížime. Ako ho to môže poznačiť.
To nás smeruje k nevere. Prečo sa partneri navzájom podvádzajú? Pre rozkoš? Preto ,aby si navzájom ukázali, že sa nepotrebujú? Ale oni sa predsa potrebujú. Keď im niečo chýba vo vzťahu nech sa o tom porozprávajú a neriešia to milencami alebo milenkami. Oplatí sa nám pre príležitostný sex stratiť to najdôležitejšie čo v živote máme? Lásku? Popremýšľajte nad tým.